RENDEZVOUS POD SCHODMI (14)

 

dňa 23. 2. 2017 o 16.00 hod. 

Hosť večera:
PhDr. MIKULÁŠ KSEŇÁK
bájkar, spisovateľ, dramatik, scenárista, pedagóg, bývalý predseda Spolku rusínskych spisovateľov Slovenska
Spoluhosť:
Marián Mydlo
publicista, autor literatúry faktu, ekologický aktivista

Prednedávnom medzinárodný stavovský Literárny klub ružomberských spisovateľov (LKRS), Spolok slovenských spisovateľov – Krajská odbočka Žilina a Mestská knižnica v Ružomberku zorganizovali Rendezvous s predsedom Zväzu ukrajinských spisovateľov na Slovensku Ivanom Jackaninom a ďalšími ukrajinskými spisovateľmi. Rezonovala nielen téma zakázaných ukrajinských spisovateľov, ale aj vzťahov medzi rusínskou a ukrajinskou komunitou na Slovensku. Pomyselné pokračovanie témy sa stalo skutočnosťou 23.2.2017 v Mestskej knižnici v Ružomberku, kde bol hlavným hosťom Ružomberčan, bývalý predseda Spolku rusínskych spisovateľov na Slovensku a člen Literárneho klubu ružomberských spisovateľov (LKRS)  PhDr. Mikuláš Kseňák. Čestný občan mesta Ružomberok (medzi členmi LKRS sú čestnými občanmi mesta okrem neho ešte dve ďalšie osobnosti – spisovateľ Jaroslav rezník st. a akademický maliar a spisovateľ Ján Mráz), spisovateľ, bájkar, pedagóg (dlhoročný riaditeľ gymnázia v Ružomberku), dramatik, ktorý patrí medzi najuznávanejšie rusínske osobnosti na Slovensku, vniesol do témy - a nielen do nej - pokoj a vysvetlenie. Vo fundovanom príhovore priblížil prítomným históriu a osobnosti Rusínov na Slovensku i predmetné vzťahy oboch spomínaných komunít. Myslím si, že jeho slová by malo počuť celé Slovensko a vziať si z počutého príklad. Majstra Kseňáka na akcii predstavil podpredseda Spolku slovenských spisovateľov PhDr. Peter Mišák.

Význam Kseňákovej literárnej tvorby a osobnostnej autority podčiarkuje aj fakt, že Svetový kongres Rusínov, ako svoje prvé publikácie ktoré vydal, boli práve knihy M. Kseňáka Vybrané bájky (Vybrany bajky) a Bieda Rusínov z domu vyháňala (Bida Rusyniv z domu vyhanjala). Kseňáka dnes literárna kritika i veda pozná ako jediného žijúceho rusínskeho bájkara, i ako azda aj jediného slovenského bájkara.  Doteraz vydal 8 kníh bájok a viacero ďalších publikácií – napr. Rozprávka o drotárovi, knihu poviedok O kamienskych majstroch, Formovanie rusínskej identity atď. Je autorom aj mnohých dramatických diel, ktoré odohrali v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. PhDr. Mikuláš Kseňák sa na stretnutí vyznal zo vzťahu k bájkam i Ružomberku.

Štrnástym spoluhosťom obľúbených podujatí bol autor literatúry faktu a cestopisných čŕt i samizdatov, publicista, ekologický aktivista, komunálny politik, expert na bavlnu a tajomník LKRS Marián Mydlo. Na podujatí M. Mydlu predstavil dlhoročný člen predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov a podpredseda Kontrolnej komisie Spolku slovenských spisovateľov Ing. Radislav Kendera, PhD., ktorý Rendezvous 14 aj moderoval. Ten prítomným priblížil životnú púť M. Mydlu, ktorý ako nákupca bavlny navštívil nespočetné množstvo štátov Európy, Ázie, Afriky i Južnej Ameriky. Z týchto ciest čerpá aj v literárnej tvorbe – či už vo svojej knihe cestopisných čŕt Vždy som sa vrátil, alebo v periodikách Ružomberský hlas (Keď vodka páchla benzínom), Rozhľady po kultúre a umení a pod. Je aj autorom samizdatu Hviezda v osídlach moci i knižky o zániku jedného bavlnárskeho podniku. Ako občiansky aktivista stál pri ekologických aktivitách v meste Ružomberok pred rokom 1989 a je o. i . signatárom známej výzvy z pred Zamatovej revolúcie Niekoľko viet. Angažuje sa aj v športovej oblasti (bol aktívny futbalista) a je zakladateľom viacerých športových podujatí v Ružomberku (Silvestrovský beh).

V Mestskej knižnici v Ružomberku zazneli ukážky z tvorby oboch hostí v podaní samotných autorov i recitátorky Oľgy Jurčovej. Sprievodným podujatím bola aj výstavka kníh z dielne Mikuláša Kseňáka i Mariána Mydlu. Prítomní sa dozvedeli veľa z rôznych oblastí literatúry, života vôbec a uvítali by ešte ďalšie stretnutie s protagonistami večera, lebo mnohé ostalo nevypovedané.

R. A. Ružomberský

 

PhDr. Mikuláš Kseňák (1933) –

učiteľ, pedagóg, spisovateľ,  bájkar, dramatik spracúvajúci drotársku tematiku. Narodil sa v Kamienke pri Starej Ľubovni, absolvoval gymnázium v Prešove a Inštitút ruského jazyka v Prahe. Učil na základnej škole,  dlhé roky pôsobil ako riaditeľ ružomberského gymnázia. Literárne diela písal najprv v ruskom jazyku, potom po ukrajinsky, po r. 1989 po rusínsky. Pôsobil niekoľko rokov ako predseda spolku rusínskych spisovateľov, dodnes je častým a ceneným autorským hosťom v prešovskom Divadle A. Duchnoviča. 

Literárne debutoval v almanachu Mladé hlasy (1956). Vydal zborníky bájok (1963, 1970, 1974), zbierky Smiech a horkosť srdca (1977), Vienok z tŕnia (1980), Veľké možnosti (1990), Bieda Rusínov z domu vyháňala (2002), Bájky. Metamorfózy (2006), Hrste rodnej zeme (2009), Ozveny. Bájky (2009), Zerkalinja (2010). Poslednou je zbierka poviedok Uhly pohľadu (2011) o drotároch Zamaguria, ktoré v zdramatizovanej podobe uviedlo Divadlo A. Duchnoviča v Prešove. Prekladal bájky Ezopa, Jonáša Záborského a Karla Čapka. V r. 2003 dostal Cenu A. Duchnoviča so soškou karpatského medveďa za literárnu tvorbu. Literárny fond ocenil jeho tvorbu Cenou A. Pavloviča (2007).

"Bájky píšem preto, lebo vidím, ako ide život. Je taký pestrý a čím ďalej, tým viac sa zdokonaľuje v neresti. Keďže sa zdokonaľuje v neresti a tá je nevyspytateľná, je to vďačná téma, ktorá je podľa mňa večná. Tento žáner má budúcnosť." 

Podujatie v rámci projektu Kytica viazaná zo slov z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.

Informácia o spracúvaní osobných údajov: IS Cookies

info@kniznicark.sk
044 432 2005, 0917 714 060
PO 10:00 - 17:00
UT-PIA 08:30 - 17:00
Prestávka 11:30 - 12:30
Free WiFi